Enough

Mal som taký sen.

Behali sme bosí, pili sme priamo z potoka. Všetci sme si boli rovní. Tí tučnejší trošku pochudli – vyzerali byť úplne vo forme. Cesty boli konečne prázdne – nemuseli sme každú chvíľu odťahovať naše hokejové bránky... Rodičia boli stále doma – zahŕňali nás materinskou láskou od rána až do večera. Proste nám bolo fajn – behali sme po dvore – nič nás netrápilo...

V obchodoch žiadne rady. Nik zbytočne nevymýšľal. Každý bral to, čo bolo. Však aj tak ceny boli všade rovnaké. Konečne som nemusel nosiť tie preplnené tašky. Lidl, Kaufland – postaršie panie sa vytratili so svojich obľúbených spojov. Celý autobus tak bol iba pre nás – ak vôbec nejaký šiel.

Bolo nám krásne. Konečne sme ako rodina mali čas na seba. Ako dobre, že rodičia stratili prácu. Teraz môžu zrealizovať všetko to, na čo v dnešnom kapitalistickom svete nemali čas...

Ale za čo?