Enough

Sťahujeme sa. Prečo to nevyužiť? Prečo nemať aspoň na pár dní (resp. pár hodín) svätý pokoj....

Iniciatívne (so šibalským úsmevom a o to lepším nápadom) som sa pustil do skladania krabíc a balenia šanónov. Krabice som si pekne strategicky usporiadal okolo svojho stolu. Najprv prvý rad, potom druhý rad... Pekne, ako keď stavbár stavia dom.

Pomaly ma už nie je vidieť. Aspoň chvíľu mám pocit, že som niekde doma. V kľude a bez stresu. Nikto ma nevidí, málokto ma počuje. Konečne sa môžem sústrediť aj na iné veci ako na vybavovanie problémov zákazníkov. Konečne mám čas na seba. Čas na svoje myšlienky, čas na sebarealizáciu.

Ešte si tak pustiť hudbu a vyložiť si nohy na stôl – ako v tom filme...

Dnes večer sa presťahujeme. Dostanem nový stôl s počítačom, do ktorého mi každý bude vidieť. Stratím súkromie, stratím svoj priestor. Budem si opäť pripadať, ako v nejakej cele, na ktorej chýba plachta na zakrytie mreží. Holý na verejnosti. In flagranti.

Ale nevadí... Za tých pár hodín mi to stálo... Aspoň som si oddýchol... Oddýchol od každodenného stresu.