Enough

Dostal som pozvánku na jednu akciu (viac-menej som ju odmietol). V poslednom čase žijem nejako moc slušne, zmena by bodla. Nemusím sa váľať v zvratkoch, obťažovať „krásne“ devy alebo si dokazovať svoju autoritu. Chcel by som si len trošilinček vyventilovať hlavu, stretnúť sa s kamošmi, vyspievať si hlas – to preto, aby mali so mnou na štátniciach zľutovanie.

A prišla dilema, tak ako vždy... Ísť, ne ísť... Keď ja som nerozhodný... Alebo, že by som nebol až taký nerozhodný? Piatok sa blíži. Gitara už asi bude aj naladená. Playlist pripravený. Umelé fľaše (na víno) tíško čakajú v rohu kockatej izby. Ich objem aj tak nie je rozhodujúci, prinajhoršom to otočíme viackrát.

Treba, ale ešte pridať. To kvôli výčitkám. Termín na štátnice už je známy – chvalabohu mám ešte jeden deň k dobru. Veď ešte mám pár dní pred piatkom.... To stíham... Však včera sme rozbili víno – nevadí – črepy nám prinesú šťastie.

Lavička už čaká... Sama... Ona ma ešte nezažila... Vlastne nás, prídeme dvaja  - novici. Tešíme sa. Brigádnici pripravujú scénu, režisér spolu so správcom uvažujú nad sprievodným programom. Cisterny dovážajú hektolitre piva. Prípravy sú v plnom prúde.

Bude to dobré rozhodnutie, ja viem... Už sa teším.