Hovorí sa, všade dobre – doma najlepšie. Už štvrtý rok "kysnem" v Bratislave. Čuduj sa svete, začal som si vážiť veci, ktoré mi boli doteraz všedné.
Teraz som doma raz za čas... Plný napätia a nedočkavosti vo vlaku sledujem, kedy sa už konečne zjavia... Zimu už cítiť, obraz sa zatiaľ nedostavil... Teším sa, som skoro doma... Sledujem každú zmenu. Každú novú strechu v Poprade, každý nový strom. Prejsť sa mestom v kľude, sadnúť sa na teraske, stretnúť známych ľudí, s ktorými sa vlastne ani nepoznám...
Do Bratislavy som sa tešil. Už jej mám ale dosť... Chýba mi tá slabšia ponuka obchodov, chýba mi absencia „svetových“ značiek, chýba mi ten pokoj a nádhera... Chýba mi ten všedný pohľad na tie horičky, ktoré si teraz stále aspoň raz počas „návštevy doma“ odfotím...
Darmo doma je doma... A vždy aj bude.
Komentáre
:-)) pekné
hop a
aspoň ja...lebo vrátiť sa domov raz do roka, no uváž: ( krajšie ako orgazmus, ten je častejšie ako vidím naše Tatry:))
Hmmm...
dakujem pekne...